Malo prísť niečo,
čo opísať sa nedá iba rečou.
Vraj, čo bolo,
bolo svetom,
no bude iba spomienkou za letom.
Rozprávali náruživo,
nahlas, ba i dôverčivo.
Vraj ľahko môžu písať básne,
o tom,
ako si tu žijú krásne.
A tá dievka, čo by prostá
zlákať sa dala.
A tak svojho jediného
druhé ráno nechala.
Veľmi sa tá tešila-
no i s kúskom smútku,
kým jej ten svet nepodá
znenazdajky rúčku.
Kým deň za dňom sa míňali,
sťa more piesok odplaví . . .
vlny karty dohrali!
-Čo teraz je,
je krásnym letom,
čo bolo s milým,
bolo svetom.