ticho

Stromy si povedali svoje posledné zbohom.

Tŕne ruží a tiene kvetov už nikdy nesklonia hlavu za bohom.

Všetko je pochované tichom,

počuť vôbec niečo čo bolo známe dychom?

Posledná pieseň znie na všetky strany,

dokonca ani tie vtáky smrti tu nie sú -

ach tie havrany...

Kvapky dažďa sa hlbšie a hlbšie ponárajú do beloty,

ktorá tu pred nami leží sama, plná nahoty...

-Neskôr však vyšlo slnko a rozjasnilo tváre nám,

avšak smútok vo mne stále búši,

v duši si ho navždy zachovám.